Nákup a skladovanie
Na trhu narazíte na dva druhy stopkového zeleru – bielený a nebielený. Bielený je svetlejší, sladší a má o niečo jemnejšiu vôňu. Vďačí za to šľachteniu či pestovaniu bez prístupu svetla. Nebielený je, naopak, tmavší, o niečo tenší a silne aromatický a jeho stopky bývajú o niečo tuhšie a s výraznejšími vláknami.
Pri nákupe vyberajte očami. Stopkový zeler musí byť krehký a doslova napnutý. Určite nekupujte mäkký a povädnutý. Ak má hrdzavé a hnedé škvrny, značí to poškodenie a s tým súvisiacu tvorbu nežiaducich látok, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu.
Stopkový zeler skladujeme v chladničke, aj tak však vydrží len niekoľko dní. Po čase stráca krehkosť, osychá a na jeho povrchu sa začínajú objavovať škvrny. Ak je len mierne zvädnutý a inak bez poškodenia, môžete jeho krehkosť obnoviť ponorením do ľadovej vody.
Príprava
Prípravu stopkového zeleru začnite odkrojením spodnej časti, tým sa rozpadne na jednotlivé stopky. Tie treba dôkladne umyť, pretože bývajú znečistené od zeminy. Krehkej a najbelšej časti v strede, z ktorej vybiehajú listy, sa hovorí srdiečko.
Ak plánujete stopkový zeler použiť vo väčších kusoch, musíte najprv odstrániť jeho vlákna, ktoré sú tesne pod povrchom. Keď zeler na okraji alebo v polovici nalomíte, môžete vlákna opatrne vytrhnúť. Nie vždy to však ide úplne a časť vlákien v stopke často zostane.
Ak chcete mať istotu, môžete stopku na vonkajšej strane s vláknami olúpať škrabkou. Je to o niečo prácnejšie a s vláknami prídete aj o časť dužiny. Je to však najistejší spôsob. Jemné lístky a srdiečko nevyhadzujte – oboje využijete v šalátoch alebo ako ozdobu.