Znaky
Sumec výnimočne dorastá až do dĺžky 3 m pri hmotnosti 150 kg, priemerná dĺžka sa pohybuje okolo 1,5 m. Na gastronomické účely sa obvykle lovia kusy s hmotnosťou okolo 4 kg, pretože mladšie a menšie ryby majú jemnejšie a chutnejšie mäso, staršie bývajú príliš mastné a tuhé. Sumec má širokú a plochú hlavu, modročierny chrbát, zelenkasté boky a svetlejšie brucho, telo je pokryté slizkou kožou bez šupín. Kým chrbtová plutva je v pomere k telu veľmi malá, análna je pomerne dlhá. Typickým znakom tejto impozantnej ryby je dlhý chrupavkový „fúz“ na hornej aj spodnej čeľusti, ktorý nahrádza jej nedokonalý zrak. Čeľuste sú veľmi silné s radmi dozadu zahnutých drobných zubov, ktorými sumec rozomieľa potravu podobne ako na strúhadle.
Využitie
Pevné sumčie mäso aj napriek pomerne vysokému obsahu tuku je ľahko stráviteľným a cenným zdrojom bielkovín. Obsahuje vysoký podiel nenasýtených mastných kyselín a dodáva organizmu vitamíny A, D a vitamíny skupiny B. Okrem absencie šupín je veľkou prednosťou sumčieho mäsa minimálny obsah kostí. Vďaka vyššiemu obsahu tuku sa hodí na úpravu pri vyšších teplotách, ako je smaženie alebo grilovanie, keď sa časť tuku vypečie, ale mäso zostane veľmi šťavnaté. Mladšie a menšie sumce možno pošírovať alebo dusiť. Mäso skvele chutí v klasickom trojobale, pivnom cestíčku či bylinkovej kruste. Hodí sa rovnako na prípravu polievok – sumec a kapor sú neoddeliteľnou súčasťou maďarskej rybej polievky halászlé. Ryba sa takisto dá naložiť nakyslo a využiť na prípravu najrôznejších šalátov, v údenej forme patrí k rybím delikatesám.