Šťuka severná (Esox lucius, angl. pike) je extrémne dravá sladkovodná ryba, ktorá má prekvapivo jemné, chudé a chutné mäso. Nepríjemné je iba veľké množstvo ostrých kostí v tvare Y – sú však prehľadne usporiadané v dvoch radoch a po tepelnej úprave ich možno s trochou zručnosti ľahko vybrať. Šťuky sa vyskytujú v jazerách, veľkých rybníkoch a voľne plynúcich riekach takmer na všetkých svetadieloch. Číhajú skryté vo vodných rastlinách a širokou tlamou chytajú akúkoľvek menšiu rybu plávajúcu okolo, vrátane príslušníkov vlastného druhu. Farmový chov je vzhľadom na agresivitu šťuky pomerne zložitý, možno však chovať mierumilovné krížence šťuky obyčajnej a šťuky muskalungy.
Šťuka severná
Esox lucius
Sezónnosť: apríl – september
Pôvod: ČR
Metóda lovu/chovu: kruhové záťahové siete a čerene
Veľkosť: 1 – 4 kg/ks
Tučnosť: nízka
Znaky
Šťuka sa vyznačuje dlhým štíhlym telom s nepravidelnými svetlými škvrnami a výraznou chrbtovou plutvou, ktorá jej umožňuje rýchly pohyb s náhlymi zmenami smeru. Sfarbenie sa líši podľa veku a miesta výskytu – šťuky môžu byť zelenkasté, žltkasté, sivé aj hnedé so svetlejšími bokmi a bruchom. Ďalším poznávacím znamením je široká špicatá tlama pripomínajúca zobák. Bežné exempláre dosahujú dĺžku okolo 50 cm, nájdu sa však aj 150 cm šťuky vážiace 35 kg.
Využitie
Jemné, svetlé, chudé (2 % tuku) a chutné mäso mladých šťúk sa uplatní pri pozvoľnom smažení, varení v pare, sous-vide, dusení, grilovaní, fritovaní, pečení v ceste, vcelku aj vo forme filiet. Solí sa až po úprave. Staršie exempláre sa hodia do plniek, pirohov, terín a knedlí. V Európe sa šťuka najčastejšie plní bylinkami a plátkami citróna, obľúbená je aj slivková plnka alebo mandle a hrozienka. Osvedčili sa rovnako kombinácie s kôprom, chrenovou omáčkou, estragónom či feniklom. Priaznivci exotiky môžu vyskúšať zázvor a šafran. Rovnako ako ďalšie druhy rýb aj šťuka chutí v aspiku. Pečeň štuky smažená s bylinkami a doplnená bielym chlebom či listovým šalátom poslúži ako vynikajúci predkrm.