Znaky
Sivoň je podobný svojim príbuzným, má pretiahnuté, z bokov mierne sploštené telo, ktoré je pokryté množstvom drobných šupín. Široký ústny otvor so silnými zubami prezrádza dravú rybu. Všetky plutvy okrem trojuholníkovej chvostovej sú pomerne krátke a červenkasté. Nezameniteľným poznávacím znamením lososovitých rýb je malá tuková plutvička pred chvostovou plutvou. Sfarbenie závisí od miesta výskytu, spravidla je zelenkasté so svetlými škvrnami, na svetlejších bokoch sa objavujú žltkasté a červenkasté škvrny. V priebehu trenia sa sivone pestro sfarbujú a na prednom okraji análnej, brušných a prsných plutiev sa objavuje výrazný biely pozdĺžny prúžok. Sivoň je menší ako pstruh dúhový, dorastá iba do 30 – 40 cm pri hmotnosti 300 – 1 000 g.
Využitie
Sivoň sa spravidla predáva chladený, mrazený alebo údený. Má jemnejšie mäso ako pstruh dúhový, treba ho teda pripravovať s opatrnosťou a neprebiť jeho prirodzenú chuť korením. Vystačí si rovnako ako pstruh s bylinkami (ideálny je tymian), rascou, citrónom, kuriatkami, mandľami či bielym vínom, z výraznejších príchutí možno s mierou použiť cesnak. Ideálnou tepelnou úpravou je pošírovanie, varenie v pare, šetrné osmaženie na masle, opatrné grilovanie s brušnou dutinou naplnenou bylinkami alebo pečenie v alobale či v balíčku z papiera na pečenie (papilote).