Morský vlk (Dicentrarchus labrax, angl. Seabass) obýva pobrežné vody Stredozemného mora, vyskytuje sa takisto v Čiernom mori a v severovýchodnom Atlantiku zhruba od Nórska po Senegal. Morské vlky menia miesto pobytu podľa sezóny – v zime najčastejšie žijú vo vodách s hĺbkou do 100 m, v lete zas v pobrežných lagúnach a ústiach riek aj hlbšie v riekach. Mladé morské vlky väčšinou migrujú v húfoch, dospelé sú skôr samotárske.
Nenásytné dravce sa živia menšími rybkami žijúcimi v húfoch, mäkkýšmi a drobnými kôrovcami. Lovia sa do vlečných a voľne plávajúcich sietí, ale aj na udicu. V súčasnosti podiel lovených morských vlkov na trhu mierne presahuje 10 %, zvyšné pochádzajú z akvakultúry. Morský vlk sa stal prvou rybou iného než losovitého druhu, ktorá sa v Európe dočkala umelého odchovu. K najväčším svetovým producentom patria Grécko, Turecko, Taliansko, Španielsko, Chorvátsko a Egypt.