Britvovka atlantická

Břitka atlantská
Britvovka atlantická (Ensis directus, angl. Atlantic razor clam, Atlantic jack-knife clam) pôvodne pochádza z amerických a mexických vôd, z pobrežia severnej časti Atlantického oceánu od Kanady k Južnej Karolíne. Zrejme pomocou lodí bola zavlečená aj do Európy. Britvovkám vyhovuje piesčité či bahnité dno, do ktorého sa vedia s prekvapivou rýchlosťou (1 cm za sekundu) zavrtávať až do hĺbky 70 cm. Ich pohyb dokonca inšpiroval vedcov z Massachusetts Institute of Technology k vývoju robotických kotiev. 
Břitka atlantská

Britvovka atlantická

Ensis directus

Sezónnosť: nie
Pôvod: Severovýchodný Atlantik
Metóda lovu/chovu: drapáky
Tučnosť: nízka

Znaky

Názov britkovitých morských lastúrnikov vychádza z ich podlhovastého, mierne zahnutého tvaru pripomínajúceho britvu či iný nástroj s čepeľou. Pri britvovke atlantickej menu dokonale zodpovedá aj dlhý tvar, ostrý okraj a farba lastúry pripomínajúca drevo. Na šírku meria okolo 2,5 cm, na dĺžku zhruba 18 cm. Obe časti lastúry sú spojené elastickým väzivom, ktoré umožňuje rýchle otváranie a zatváranie lastúry, čo sa spolu so silnou nohou mušle podieľa na jej enormných pohybových schopnostiach. 

Využitie

METRO predáva britvovky atlantické živé. Skladujú sa pri teplote od 2 do 6 °C a vzhľadom na to, že sa počas života zahrabávajú do piesku, treba z nich pred prípravou dostať všetky jeho zvyšky. Poslúži na to hlboký tanier položený dnom hore do veľkej misy. Naň položené britvovky sa zalejú studenou vodou s lyžičkou morskej soli a tanier sa uloží na 1 hodinu do chladu. Všetok piesok nachádzajúci sa v mušliach sa vyplaví pod tanier. Pevné biele a sladkasté mäso je vynikajúce grilované, pečené na plechu aj s lastúrami, varené v pare, dusené či smažené na masle. Hodí sa takisto do omáčok na cestoviny. Pri žiadnej úprave nesklame chuťová kombinácia s cesnakom, špagetovou tekvicou, šalotkou či bazalkou.
Ďalšia inšpirácia

Inšpirujte sa
Ryby a morské plody

Viac
Recepty

Viac