Mandľovka Obyčajná

Obe krídla robustnej schránky s rozmerom 6 – 8 cm sú rovnako vypuklé. Ich okrúhly povrch zdobia výrazné sústredné ryhy, na spodnom krídle schránky menej zreteľné. Okraj mušle je tmavý, na dotyk zamatový – z nej je odvodený nemecký názov Samtmuschel (zamatová mušľa). Táto tmavá časť je pozostatkom pružnej vrchnej vrstvy škrupinky zvanej periostrakum. Vnútorný okraj lastúry je vrúbkovaný. Farebnosť škvŕn na krémovom podklade býva rôzna, od okrovej cez hnedú až po červenkastú – podľa ich intenzity môže škrupinka niekedy pôsobiť ako jednofarebná.

Mandľovky sa často predávajú živé a uchovávajú sa pri teplote od 0 do 6 °C. Mäso má tuhšiu konzistenciu – tuhosť narastá úmerne veľkosti a veku lastúrnika. Pri prevarení sa tuhosť zvyšuje, Angličania ju potom označujú ako vhodnú len pre zvieratá, odtiaľ pochádza jej anglický, mierne pejoratívny názov „psie mušle“. Najčastejšie sa preto seká nadrobno do plniek alebo do rybích polievok. Ak sa však mandľovska pripraví podľa rád skúsených šéfkuchárov, je výborná. Napokon, francúzsky názov „amande de mer“ či španielsky „almendra de mar“ znamená „morská mandľa“ a vychádza nielen zo sladkastej a mandliam podobnej chuti, ale aj z tvaru, ktorý má mušľa pri pohľade z profilu. Po minimálne trojhodinovom naložení do marinády možno mäso jesť aj surové, prípadne následne uvariť. Výborné je v smotanovej polievke alebo v omáčkach na cestoviny.