História a tradície
Tradičná zabíjačka má na Slovensku hlboké korene a symbolizuje významnú rodinnú a komunitnú udalosť. V minulosti bola spojená najmä so zimnými mesiacmi, kedy sa mäso dalo prirodzene skladovať v chladnejších podmienkach. Príprava trvala niekoľko dní a zapájali sa do nej celé rodiny či susedia.
Zabíjačka nebola len o mäse, ale aj o upevnení vzťahov, keď sa pri práci spoločne spievalo, rozprávalo, a na stole nesmelo chýbať aj niečo na zahriatie. Dnes je zabíjačka aj spôsobom, ako si pripomenúť dedičstvo predkov a autentickú slovenskú kuchyňu.
Ako zabíjačka prebieha
Proces zabíjačky začína výberom vhodného prasaťa, pričom sa dbá na jeho veľkosť a kvalitu. Prvým krokom je samotné porazenie zvieraťa, po ktorom nasleduje spaľovanie kože, čistenie a rozdelenie prasaťa na jednotlivé časti.
Každá časť má svoje využitie a starší generácie presne vedeli, ako s jednotlivými kúskami zaobchádzať, aby sa nič nevyhodilo. Z vnútorností sa pripravujú paštéty a krvavničky, mäso sa rozdeľuje na kúsky na pečenie či varenie, a kosti sa varia na hustý vývar.
Čo a ako využiť
Najznámejšie časti prasaťa zahŕňajú krkovičku, karé, panenku, rebrá, koleno či bravčové pliecko.
Mnohí však zabúdajú na výživné a chutné časti, ako je napríklad jazyk, srdce, pľúca, či mozog. Tieto vnútornosti sa často používali do tradičných jedál, ako sú jaternice alebo tlačenka.
Výnimočne výživné sú aj bravčové kože či krv, ktoré sú základom pre tradičné slovenské špeciality. Využitím každej časti prasaťa sa znižuje odpad a zároveň zachováva autentický charakter slovenského dedičstva.