kalmáre

Kalmáre disponujú desiatimi ramenami, dve z nich sú dlhšie než ostatné. Na rozdiel od guľatejších a ťažkopádnejšie pôsobiacich sépií majú štíhly torpédovitý tvar ukončený kosoštvorcovou chvostovou plutvou, vďaka tomu sú omnoho pohyblivejšie. Hladká koža sa sfarbuje od svetlo okrového odtieňa po hnedý alebo červenkastý. Kalmáre dorastajú do maximálnej dĺžky 60 cm, spravidla 30 – 50 cm, s najvyššou hmotnosťou 2 kg.

Mäso týchto hlavonožcov je veľmi mäkké, biele a mierne sladkasté. V Japonsku sa kalmáre často jedia surové, ale medzi špecialitami rôznych prímorských kuchýň (stredomorská, ázijská, orientálna) možno nájsť celý rad tepelných úprav: kalmáre krájané priečne na krúžky sa môžu piecť, smažiť samotné, v cestíčku či trojobale, tuby bez chápadiel sa plnia plnkou a následne pečú. Mäso sa spolu s ďalšími morskými rybami a plodmi pridáva do výdatného rybieho guláša brodet a často sa objavuje aj v ryžových pokrmoch a šalátoch vrátane cestovinových. Okrem čerstvých a mrazených kalmárov sú v predaji aj najrôznejšie konzervy, ale pokrmu správne pripravenému z čerstvého kusa sa nič nevyrovná. Rovnako ako pri chobotniciach sú mladšie a menšie kusy mäkšie, preto sa hodia na grilovanie, väčšie potrebujú dlhšie varenie alebo dusenie a vyplatí sa ich – rovnako ako chobotnice či väčšie sépie – pred prípravou prekrojiť a naklepať.