Hrebenatka labradorská

Hřebenatka labradorská
Hrebenatka labradorská (Placopecten magellanicus, angl. sea scallop), nazývaná aj obrovská, patrí k asi 20 komerčne využívaným druhom čeľade hrebenatkovitých, ktorá pozostáva z asi 300 druhov. Má z nich najväčší hospodársky význam. Vyskytuje sa v severozápadnom Atlantiku od kanadského Labradoru po americkú Karolínu, veľmi sporadický výskyt bol zistený v Stredozemnom mori. Najkvalitnejšie hrebenatky žijú v chladnejších vodách, dospelým exemplárom vyhovuje teplota vody okolo 10 °C. Živí sa planktónom a organickými zvyškami vo vode. Hrebenatky sa lovia po celý rok najčastejšie pomocou vodných bagrov. Pracuje sa na rozšírení ich chovu v akvakultúre – veľké pokroky dosiahli najmä vo východnej Ázii. 
Hřebenatka labradorská

Hrebenatka labradorská

Palopecten mangellanicus

Sezónnosť: nie
Pôvod: Tichý oceán
Metóda lovu/chovu: drapáky
Veľkosť: 10-20 ks / kg
Tučnosť: nízka

Znaky

Hrebenatky majú zo všetkých mušlí najdekoratívnejšiu schránku a sú si navzájom veľmi podobné. Spodnú plochu a vrchnú vypuklú lastúru zdobí rebrovanie (na vrchnej strane výraznejšie). Pri spojení oboch majú tzv. ušká, ktoré sú pri tejto hrebenatke rovnomerne tvarované. Vrchná strana je ružovočervená, spodná smotanová či biela. Okrúhla a hojne rebrovaná schránka dorastá do veľkosti až 25 cm.

Využitie

Okrem svetlého mäsa lastúrnikov nazývaného „oriešok“ sa v kuchyni používajú ich vajíčka. Rovnako ako pri homároch sa im hovorí „corail“ podľa koralovej farby získanej varením. Samotný dospelý lastúrnik môže merať medzi 3 – 4 cm. Mäso sa varí, smaží na masle alebo griluje, často býva súčasťou omáčok na cestoviny. Základom úspechu je rýchla úprava, aby mäso nestuhlo. Bez využitia nezostanú ani ružovočervené vrchné schránky, ktoré sa predávajú aj samostatne. Dá sa v nich zapekať (hrebenatky sa v lastúre často gratinujú) alebo ich možno využiť na servírovanie predkrmov.
Ďalšia inšpirácia

Inšpirujte sa
Ryby a morské plody

Viac
Recepty

Viac